V rímskokatolíckej cirkvi je 6. január prikázaným sviatkom. Jeho
ústrednou témou je udalosť, keď traja mudrci z Východu prišli do
Betlehema pokloniť sa novonarodenému Ježišovi a priniesli mu svoje dary -
zlato, kadidlo a myrhu. Troch kráľov - Gašpara, Melichara a Baltazára
priviedlo k malému Ježiškovi svetlo betlehemskej hviezdy.
Traja králi sú tradičnými postavami tak betlehemov, ako aj témou
vianočných a trojkráľových hier. Vo sviatok Zjavenia Pána kňazi počas
slávnostných omší posväcujú trojkráľovú vodu soľou, kriedou a tymianom.
Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. V minulosti sa zvykla
konať aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a
požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a v
hornej časti dverí napísali kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M,
B - skratku latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech
požehná náš príbytok. Na mnohých miestach, najmä na vidieku, sa táto
tradícia zachovala dodnes.
Kult "Troch kráľov" bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné
relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa
(1155 - 1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, a tam ich uložili v
katedrále.
V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke
Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade
slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V byzantsko-slovanskom
obrade, ale aj v iných východných obradoch sa krst Ježiša Krista slávi
spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom
dátume - 6. januára. Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu
troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa - 25.
decembra.
Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.